Motivácia spravila svoje – bol to deň rekordov!

Malacky (13. 11. 2011, 11:00). Vzrušenie a eufória pominuli. Poďme hodnotiť a preháňať. V Malackách sa 12. novembra v sobotu v dopoludňajších hodinách konala Malacká desiatka. Celkovo už 29. kolo Moravsko-slovenského bežeckého pohára (MSBP) prinieslo skvelú bežeckú účasť, optimálne počasie, dobrú atmosféru a niekoľko zaujímavých výsledkov. Zároveň v sebe skrývalo veľkú symboliku, keďže účastníci posledný raz bežali po starej „tradičnej“ trati.

Trať Malackej desiatky sa v budúcom roku presunie do mesta a zrejme formou okruhov nadviaže na doterajšie ročníky. Súčasná totiž vyvedie bežcov z Malaciek do polí a diváci, ktorí zavítajú do športového areálu základnej školy na Záhoráckej ulici, vidia bežcov len na štarte a v cieli. Zo skúseností vieme, že pre divákov, a teda i pre potenciálnych sponzorov je atraktívne, ak môžu sledovať celý priebeh pretekov. Starú trať sme chceli tak veľmi zmeniť, že nás až prekvapilo, s akou nostalgiou sme sa s ňou lúčili. Predsa – Vinohrádok, obrátka, dobiehanie po Kozej ulici a očakávaný finiš v škole – to všetko bolo dosiaľ neodmysliteľným know how týchto pretekov. Ak sme sa chceli so starou trasou rozlúčiť dôstojne, museli sme pred prítomnými malackými divákmi zabojovať naplno.

Okruh favoritov medzi mužmi sa skladal najmä zo slovenských bežcov. Na Malackú desiatku pravidelne chodia poprední vytrvalci zo Záhoria a blízkej Bratislavy. Kvalitných bežcov spoza hraníc je vždy menej. Nás môže tešiť, že z malackej bežeckej ekipy sa na štart v roli favoritov postavili Jakub Valachovič i Ján Matúš. Obaja pred pretekmi potvrdzovali dobrú formu pred „domácim bežeckým vrcholom“. Jakuba pobolieva už druhý týždeň koleno, ale vraví, že trénovať sa s tým dá. Obaja pretekári ešte dolaďujú formu pred blížiacimi sa majstrovstvami Slovenska v krose v Dudinciach. To budú posledné vážne preteky v tejto sezóne a potom už príde zaslúžený (ale aktívny) odpočinok.

Konkurovať Valachovičovi a Matúšovi prišli rýchli bežci z Bratislavy i zo Záhoria, teda tak, ako sa predpokladalo. Nechýbal minuloročný víťaz Malackej desiatky Martin Guttmann z MAC Rača, s ktorým sa malackí bežci niekoľkokrát stretli na pretekoch v kopcoch. Zastúpenie mala i skalická atletika v osobách Miroslava Hlúpika a Ľubomíra Rehuša. Počítať bolo treba i s Ľubošom Pavlíkom z Turčianskych Teplíc, Tomášom Palkovičom z Juniora Holíč alebo s Luďkom Durďákom z Rohatca. „Celkovo som tu stretol mnohých známych. Napríklad som sa srdečne zvítal s Mariánom Vrábelom z Nových Zámkov, ktorý meral cestu do Malaciek, aby reprezentoval tamojšiu silnú bežeckú základňu. Z Bratislavy prišlo viacero mojich kamarátov športovcov, ktorí nerobia práve behy, ale využijú chvíľu a prídu kondične ‚zabrať‘ sem k nám. Malacká desiatka má svoj cveng a to ma nesmierne teší,“ priznal Valachovič.

Ďalší z vytrvaleckej skupiny, ktorá v Malackách pôsobí sa na štart postavil namotivovaný Július Ožvold. Ten už začiatkom roka chcel pokoriť hranicu 37 minút na desať kilometrov, ale do týchto chvíľ sa mu to nedarilo. Teraz sa chcel doma (hoci on vlastne ani nebol doma, keďže býva vo Vysokej pri Morave) predviesť a potvrdiť svoje kvality. Juniori, ktorí si trúfli postaviť sa na štart desaťkilometrovej inštancie, pozostávali najmä z bežcov AC Malacky. Na štarte sme mali dvoch zverencov trénera Petra Filipa – Marca Adriena Drozdu a Richarda Jurovatého. Kým ten prvý už má s atletikou bohaté skúsenosti a tento rok bol i na Európskom mládežníckom festivale (neoficiálne majstrovstvá Európy) v behu na 800 metrov, druhý spomenutý trénuje zatiaľ krátko a jeho srdcovkou sú skôr krátke a rýchle trate, než desať kilometrov. K nim sa pridal náš nový zjav v AC – Leo Cimerman, ktorý mal jednoznačne ambíciu spraviť na tejto trati osobný rekord. Zo žien mala byť najväčšou favoritkou celkom isto Katarína Pokorná zo Slávie STU Bratislava, tento rok vicemajsterka republiky v disciplíne 3 kilometre prekážok. Objavila sa tu i niekdajšia veľmi úspešná slovenská bežkyňa na dlhých tratiach Zuzana Nováčková, ktorá však už atletiku nerobí na takej úrovni ako v predchádzajúcich rokoch a nemala výrazne konkurovať Pokornej. Z rýchlych žien treba spomenúť isto Martu Durnovú z Veselí nad Moravou (inak partnerské mesto Malaciek), ktorá zároveň ašpirovala na titul najrýchlejšej ženy nad 35 rokov. V tejto kategórii sa na štartovú čiaru postavila i Gabika Janíková z AC Malacky, ktorá mala taktiež jasnú víziu – zaútočiť na osobný rekord. Malacká bežecká skupina sa nedávno rozrástla o Kateřinu Hofírkovú z Olympu Brno, ktorá prišla zabojovať o body do celkovej klasifikácie MSBP, ale i o dobrý čas. Netreba zabudnúť na Milana Habu, ktorý v závere bežeckej sezóny zreje ako víno a svoje časy si vylepšuje závratným spôsobom. Na to, aby malacká bežecká ekipa nastúpila na štarte v plnej sile, by ešte bola nutná účasť Juraja Moravčíka, ktorý však presne v tom čase bojoval v Poole v behu na 5 kilometrov o čas i celkové prvenstvo a tiež chýbal Tibor Horváth. Leov „parťák“ zo Sološnice sa na desiatku veľmi tešil, ale keďže mu dva dni pred štartom oznámili, že zomrela jeho babka, musel prirodzene odísť domov. Na Tibora sme počas nášho boja potajme mysleli.

Počasie vyšlo vynikajúco. Tento fakt bol veľmi dôležitý už z hľadiska organizácie Malackého kilometra, ktorý spoluorganizoval AC Malacky. Hoci bolo chladno (čo však v novembri nie je až také nečakané), nefučalo, nemrzlo, nepršalo, nesnežilo... Svietilo slnko a vo vzduchu viselo niečo, čo zázračným spôsobom predznamenalo až nečakane dobré výsledky niektorých bežcov. Hádam to neboli emisie zo Swedspanu. Po štarte sa situácia v čele pretekov začala veľmi rýchlo vyjasňovať. Z Jakuba Valachoviča motivácia doslova vyžarovala. No aj Jano Matúš pôsobil sebavedomo a rozhodne nikomu nehodlal nič darovať. Valachovič vybehol ako chrt, obkrúžil ovál na atletickej dráhe, prebehol areálom školy a za frenetického pokriku domácich divákov sa vydal von z mesta. Na dráhe sa za ním chvíľu držal Matúš, ktorý však čoskoro postrehol, že tempo je veľmi rýchle a zvoľnil. Postupne sa pridal ku skupinke, ktorú tvorili najmä Miro Hlúpik, Martin Guttman alebo triatlonista z Trnavy Andrej Orlický. Valachovič osamel. Bežal za policajným vozom, ktorý vyráža obvykle k dopravným nehodám, ale na Malackej desiatke má za úlohu „robiť vodiča“ lídrovi pretekov. Valachovič rozbehol preteky v svižnom tempe. Prvých päťsto metrov za 1:25 min, kilometer za 2:57 min. „Spomenul som si na Vnorovy, kde som nerozumne prepálil úvod a potom sa v horúčave trápil a ledva zabehol čas 33 minút. Teraz sa mi bežalo tak ľahko, že mi ten svižný kilometer pripadal ako klus. Bolo ale jasné, že musím mierne zvoľniť, aby som nevytvrdol. Súperov som už za sebou ale nepočul,“ opisoval dojmy na prvých kilometroch Jakub. Aj ďalšie medzičasy svedčili o tom, že by malacký bežec, ktorý už zaknihoval v tohtoročnom MSBP desať víťazstiev, mohol dosiahnuť to, čo si zaumienil. „Všetkých desať víťazstiev, ktoré som tento rok dosiahol postupne v Hlbokom, Rohatci, Malej Vrbke, Šaštíne, Javorníku, Novej Lhote, Radošovciach, Holíči, Dolných Bojanoviciach a Gbeloch – tie všetky by som zamenil za víťazstvo tu v Malackách. Bol som pripravený, že ak by som mal aj s niekým prehrať, aspoň sa pobijem o čo najhodnotnejší čas. Proste zo seba dostanem maximum,“ vravel Valachovič. Päť kilometrov za 15:50 min stále svedčilo o rýchlom behu. V týchto chvíľach mal Valachovič približne náskok sto metrov pred skupinkou prenasledovateľov, v ktorej bol i Jano Matúš. Ten stihol na svojho kolegu aspoň zakričať zopár povzbudivých slov. Sám pritom smeroval k výbornému času. Statočne sa držal Julo Ožvold, ktorý si taktiež vyhliadol niekoľkých bežcov a v tandeme pracoval na splnení svojho cieľa. Pre bežcov nasledovala psychicky najnáročnejšia pasáž. „Nemal som krízu ani na chvíľu. Bežalo sa mi skvele, akurát na Vinohrádku som cítil, že spomaľujem a myslím, že medzi siedmym a ôsmym kilometrom som bežal najpomalším tempom. Veľmi mi pomohlo povzbudzovanie ostatných bežcov, ktorí smerovali k otočke. Štartovalo viacero našich atlétov z AC, ale i mnoho ďalších známych ľudí.“ Dva kilometre pred cieľom začal Valachovič pridávať. Bolo zrejmé, že kráča v ústrety výbornému času. Pred vbiehaním do posledného kilometra sa otočil a zistil, že súperi sú ďaleko. Plnil sa optimistický scenár – vyhrať a navyše v dobrom čase! Posledný kilometer malacký bežec absolvoval v svižnom tempe a keď vbiehal do školy, vítali ho samé známe tváre ostatných atlétov AC Malacky, rodinných príslušníkov a priateľov. Riaditeľ pretekov Anton Pašteka sa v jednom momente pomýlil o minútu a zahlásil, že Jakub atakuje traťový rekord. „To som vedel, že je nezmysel. Traťový rekord drží Milan Fedák a je to okolo 30:50 min. Ja som už pri vbiehaní na dráhu prekročil hranicu 31 minút. Útočil som však na svoje osobné maximum a to ma vždy teší. Navyše Anton Pašteka vyzval ostatných aby ma povzbudili a aj vďaka tomu som ešte svoje tempo vystupňoval a prelomil hranicu 32 minút. Som nadšený, nič viac a nič menej,“ vravel Valachovič v cieli. Jano Matúš taktiež prekonal svoje očakávania. V závere pretekov nasadil k veľkému sólu a podľa vlastných slov prebiehal posledný kilometer v expresnom tempe. Odmenou mu bolo druhé miesto o trinásť sekúnd pred Miroslavom Hlúpikom zo Skalice a nový „osobák“ 32:48 min. Martin Guttman, minuloročný víťaz pribehol na nepopulárnej štvrtej priečke (čas 33:09 min) a v cieli nevyzeral byť veľmi spokojný. Dosiahol však lepší výkon ako ten, ktorým minulý rok vyhral (33:35 min). Bežalo sa ozaj rýchlo.

Medzitým pokračovala rozprávka pre malackých vytrvalcov. Julo Ožvold sa objavil v areáli školy až nečakane skoro a bolo zrejmé, že ak nezablúdi alebo neodpadne, svoj primárny cieľ – pokoriť hranicu 37 minút konečne splní. Málo chýbalo a bolo by to pod 36 minút, napokon však z toho bolo ľahko zapamätateľných 36:05 min a skvelý pocit. Výborne si počínal Leo Cimerman, pre ktorého to bola len druhá desiatka v živote a už ju zabehol za 38:33 minút. V závere ukázal Leo výborný finiš a hoci technicky vyzeral jeho beh v posledných metroch otrasne, Leo sa posunul do vyšších bežeckých poschodí. Skončil druhý v kategórii juniorov za Marcom Adrienom Drozdom z AC Malacky, ktorý si taktiež polepšil na desať kilometrovej trati oproti minulosti (37:42 min). Zaujímavosťou bol i kvalitný čas Richarda Jurovatého, šprintéra AC Malacky. Ten desať kilometrov zvládol (na šprintéra) v bravúrnom čase 41:48 min. Skončil tretí v juniorskej kategórii. Kategóriu žien s prehľadom vyhrala Katka Pokorná z STU Bratislava za 38:44 min. Druhá žena celkového poradia bola i víťazkou žien nad 35 rokov Marta Durnová (42:42 min). Tesne predstihla i Zuzanu Nováčkovú z STU Bratislava (42:50 min). Katke Hofírkovej sa preteky príliš nevydarili. Dobehla štvrtá v kategórii junioriek, ale časom 46:05 min zaostala za očakávaním. „Viem že je to pomalé. Teraz však tvrdo pracujem na kondícii a som unavená. Podľa toho to tak aj dnes vyzeralo. Bežalo sa mi zle od začiatku,“ priznala Katka, ktorá spolupracuje s malackou skupinou bežcov, v ktorej sú i dvaja najrýchlejší muži pretekov – Valachovič a Matúš. Rady Malačanov potešili i výkony Milana Habu a Gabriely Janíkovej. Haba si opäť vylepšil svoje maximum na desiatke a už sa dostal pod 43 minút (42:43 min). Janíková tiež skresala svoj privátny rekord na úctyhodných 48:12 min.

Malackej desiatky sa zúčastnilo 220 pretekárov, z toho 217 ich dobehlo do cieľa. Malackú desiatku vyhral po dlhých rokoch opäť Malačan (a možno sa poobhliadneme, kedy naposledy to tak bolo...). Najrýchlejšími Malačanmi boli Jakub medzi mužmi, Gabika medzi ženami, Marco A. Drozda medzi juniormi a Romanka Sekáčová medzi juniorkami. Tieto preteky boli mimoriadne úspešné, čo potvrdzovali aj pozitívne hlasy našich známych a rodinných príslušníkov z Malaciek. V Malackách nemáme veľký atletický štadión ani zázemie na to, aby sme mohli organizovať väčšie atletické podujatie (kolo Grand Prix alebo majstrovstvá Slovenska), a tak sú Malacká desiatka alebo občasné preteky v rámci oblastných majstrovstiev pre mladších žiakov jedinou možnosťou ako sa prezentovať pred Malačanmi, ktorí sa o našich úspechoch obvykle dozvedajú iba z médií. Sme radi, ak sme im spravili radosť!