Pobavil som sa. Chlapca, ktorý drží iného za tričko som si všimol aj ja, a dávnejšie pred tým, než to Pavel Bíla zverejnil. Bral som do úvahy i možnosť, že si takto pomáhal udržať rovnováhu pri rapídnej otočke. Ide inak o ukážkový futbalový un-fair zákrok, niektoré futbalové tímy úmyselne nosia tesné a priliehavé dresy, aby ich súperi nemohli tak ľahko zastavovať. Inak - pánu Korvasovi gratulujem a prajem veľa elánu do ďalšj práce. Predpokladal som i ja, že zavedenie štartovného sa neodrazí na účasti detí. Naopak - za peniaze možno zavolať takých bežcov, ktorí zvládnu desiatku pod tridsať minút, čo už je seriózny bežecký výkon. Nikto totiž nemôže čakať, že títo bežci budú chodiť po dedinských pretekoch za symbolické alebo žiadne ceny. Ak by som bol na ich mieste, robím to isté - pôjdem tam, kde mi dajú peniaze. Niekto namieta, že to je o peniazoch. A o čom to má byť? Bežec, ktorý celú svoju mladosť odmieta statky ostatnej spoločnosti, trénuje a potí krv je normálny profík. Za námahu dostane zaplatené, má iste i radosť zo samotného behania a navyše predstavuje pozitívny vzor pre mladých. Škoda možno vytuhnutia maďarského bežca Tótha. Ak by sa Šafara udržal, mohli diváci (a najmä deti) vidieť strhujúci záver behu, ktorý sa bežal pod tridsať minút. Toľko z mojej strany. Držím všetkým palce do organiziovania ďalších podujatí.