VE VNOROVECH PADALY REKORDY , ale Vnorovy stojí dál !!!!

Těch zážitků ze včerejšího rekordního závodu je tolik (kladných i záporných), že ani nevím, jak to komentovat.

15.ročník změnil statistiku Vnorovské desítky ve všem, co se eviduje.

** rekordní počet startujících - ve všech kategoriích startovalo 554 závodníků !!!

** rekord závodu v závodě na 10 km : Witaly Shafar - Ukrajina - 29:22 !!!!!!!!!!!

** rekord závodu na 5 km - Alexandra Duliba - Bělorusko - 16:36 !!!!!!!!!!!!!!!!

** rekordní počet štafet na 4x2,5 km - 7

Že budou dětské a mládežnické kategorie bohatě obsazeny (312 startujících) se čekalo, ale že se v 17 hodin na trať vydá přes 200 závodníků ( 10 km - 159, 5 km - 35, štafety - 28), tak to bylo velké překvapení a pokud by ve Vnorovech nebyly čipy, tak rozhodčí dělají výsledky ještě teď. Propustnost traťe ve Vnorovech je bohužel limitovaná a pokud by příště přišlo ještě více závodníků, tak by byl problém předbíhat pomalejší závodníky. Zato diváci ( děkujeme za přízeň) si to užívali a jim to určitě vyhovovalo - stále něco dělo. Když se vedoucí dvojice ( Shafar, Tóth) otáčela do druhého kola a měla mezičas 7:06, tak bylo jasné, že je to neuvěřitelně pekelné tempo na čas pod 29 minut. A jenom taktické zpomalení vítěze v posledním kole (měl již velký náskok-4 kolo za 7:40) mělo za následek, že traťový rekord byl vylepšen ,,pouze,, na 29:22 .

V ženách doběhla vítězná závodnice z Běloruska Alexandra Duliba z náskokem 50 s na druhou Zitu Kácser z Maďarska. Zkracení trati na 5 km přineslo zvýšený zájem žen - celkem 36.

Rekordné Vnorovy aj bez Afričanov

Malacky (14. 8. 2011, 0:30). Vnorovy sa dočkali bežeckého sviatku. Malá obec medzi Strážnicou a Veselím nad Moravou sa v sobotu 13. augusta stala centrálnym miestom stretnutia medzinárodných bežcov. Síce chýbali minuloroční bežci tmavej pleti, Keňan Edwin Yano a Etiópčan Erkolo Ashenafi, ale z kreditu pretekov to rozhodne neubralo. Naopak – dočkali sme sa prelomenia traťového rekordu, ktorý z minulého roka držal maďarský vytrvalec László Tóth (inak Tóth znamená po Maďarsky Slovák, ako je všeobecne známe...) za 29:43 min. Do Vnorov totiž prišli bežci z Ukrajiny a Poľska a domáci fanúšikovia mohli tlieskať víťazovi Vitalijovi Šafarovi z Ukrajiny, ktorý finišoval časom 29:22 min.

Krstným otcom pretekov je Josef Korvas, ktorý sa aktívne zúčastňuje aj iných podujatí Moravsko–slovenského pohára (MSBP) a sem tam dokonca odbehne aj nejaké vytrvalostné preteky na dráhe, aby získal body pre svoj AK Hodonín v prvej českej lige skupiny C (východ). Hlavný beh je len vyvrcholením pestrého programu, ktorý vo Vnorovoch (ozaj netušíme ako by sa mala táto obec správne skloňovať v slovenčine, ale najskôr takto...) začína už o 13:00. Bežecké súboje pretekárov všetkých možných vekových kategórií striedajú kultúrne vystúpenia. Akciou žije (takmer) celá obec, deti sú nadšené z bežeckého podujatia, roztopašne behajú všade okolo a povzbudzujú ostatných. Pre milovníkov behov máme teda pozitívne konštatovanie – beh dokáže deti baviť (a nielen v Keni alebo Ugande).

Zo „starých známych“ tvári tradičných účastníkov MSBP chýbal len málokto. Na štarte prekvapujúco chýbali niektorí poprední skalickí vytrvalci – Ľubomír Rehuš, Patrik a Peter Portášikovci alebo Tomáš Zavadil, ale je fakt, že v sobotu sa v Rajci konal maratón a polmaratón a títo bežci možno štartovali tam. Ostatní prišli. Najväčších favoritov len sťažka niekto mohol hľadať v českých a slovenských bežcov. Prím mal zohrať Ukrajinec Vitalij Šafar, ktorý beháva všetko od 10 km po maratóny (osobný rekord na maratónskej trati 2 hodiny a dvanásť minút), obhajca minuloročného prvenstva a traťový rekordér Maďar Tóth, ďalší Ukrajinec Michola Jukimčuk alebo člen bieloruskej bežeckej ekipy Maksim Pankratau. Podobný scenár platil u žien, azda len Janka Zatlúkalová zo Spartaka Dubnica nad Váhom mohla ašpirovať na umiestnenie na stupňoch víťazov. Favoritky však boli Bieloruska Aleksandra Dulibová (napr. tretia z bieloruského šampionátu v krose z minulého roka) alebo Maďarka Zita Kácserová (číta sa Káčerová a vcelku by nás zaujímalo, či kácser znamená káčer alebo kačer). V každom prípade v Maďarsku sa špecializuje najmä na preteky tri kilometre steeplechase. Medzi mužmi sa z domácich (a hádam nikomu nebude prekážať ak medzi domácich zarátame aj slovenských bežcov) bežcov mali zmestiť do prvej desiatky český ultramaratónec (behy na 100 km – brrr, pre niekoho je to dlho aj autom...) Daniel Orálek, ktorý bol zároveň hlavným favoritom v kategórii nad 40 rokov alebo malacký vytrvalec Jakub Valachovič.

Počasie je už pár týždňov neisté, no predsa posledných pár dní kulminuje a teploty sa pohybujú nad dvadsaťstupňovou hranicou. Navyše svietilo slnko (podľa niektorých bežcov až príliš) a fúkal aj vetrík, ktorý komplikoval pretekárom život na určitých traťových úsekoch. Bežalo sa v dedine, jeden úsek meria 2,5 km, takže logicky čakali na bežcov štyri okruhy po Vnorovoch. Ženy to mali relatívne jednoduchšie, štartovali na polovičnej vzdialenosti. Náš bežec z AC Malacky Jakub Valachovič pred štartom tvrdil: „Hlavne nevypáliť ako na pretekoch chrtov. Trať nepoznám, začína z kopca, cítim sa vo forme, nesmiem to prepáliť.“ Mal pravdu, ale vlastné predsavzatia si k srdcu príliš nezobral. Po štarte sa zaradil k skupinke najväčších favoritov. Prvý kilometer prebiehal za 2:49 min. „Neveril som vlastným očiam. Cítil som sa dobre, odhadoval som tempo možno na 3:05 min. Viem veľmi dobre, že moje možnosti nie sú také, aby som vydržal takéto šialené tempo. To už by som sa mohol atletikou hádam aj živiť,“ priznal malacký bežec. Nasledovalo výrazné zvoľnenie, druhý kilometer už bežal za 6:07 min. V týchto okamihoch už skupinka čelných bežcov čítajúca mená najväčších favoritov suverénne viedla. Za nimi spolupracoval Valachovič s Orálkom. Až potom nasledovali ďalší pretekári, najmä Václav Bitala z Kopřivnice alebo Jakub Ambros, zhodou okolnosti tiež z Kopřivnice. Valachovič po troch kilometroch začal doplácať na „prepálené“ tempo a Orálek sa mu vzďaľoval (priznávame, že takáto vetná formulácia môže vyvolať mylné predstavy...). „Už som si hovoril, že to nezvládnem a dobehnem opäť za nejakých 34 minút. Prežíval som depresie a v duchu som si nadával. No keď mi k cieľovej páske chýbal necelý kilometer, videl som, že z toho môže byť na moje pomery ešte celkom slušný čas. Dostal som krídla a v závere som finišoval.“ Bol z toho napokon výkon za rovných 33 minút. „Som sklamaný. Ak by som rozbiehal tempo pomalšie, zostali by mi sily a verím tomu, že by som bežal hlboko pod 33 minút. No príležitosti ešte budú,“ vravel Jakub. Piaty v cieli Daniel Orálek z Moravskej Slávie Brno priznal, že aj preňho to bolo na začiatku veľmi rýchle (napokon – vraveli to vlastne všetci...). „Niekto si myslí, že keď behám ultramaratóny, tak desiatka je ,malina‘. To rozhodne nie je! Tempo na desať kilometrov je výrazne rýchlejšie a ja som dnes taktiež ťažko pracoval,“ priznal. Šafar vyhral v novom traťovom rekorde. O takmer minútu pomalšie v porovnaní s minulým rokom bežal László Tóth, ktorý len tesne uhájil druhé miesto pred Jukimčukom z Ukrajiny. Spokojná bola aj najrýchlejšia Slovenska Janka Zatlúkalová. „Súperky boli lepšie. Vždy je to pekné, keď môžete konfrontovať svoje sily s bežcami zo zahraničia,“ vravela Púchovčanka v službách Spartaka Dubnice nad Váhom. Víťazka Aleksandra Dulibová utvorila taktiež nový traťový rekord, keďže organizátori zvolili polovičnú trať po prvýkrát. Dosiaľ behali desať kilometrov i ženy, kde drží traťový rekord známa česká vytrvalkyňa Petra Kamínková. Víťazný čas Dulibovej na päťke mal hodnotu 16:36 min. Z AC Malacky bežala i Gabika Janíková, ktorá bola v cieli spokojná. „Čas pod 25 minút ma teší. V poslednom čase bojujem s boľavým zadným stehenným svalom. Dnes to ale bolo fajn.“

Vnorovy tak napísali osemnástu kapitolu tohtoročného seriálu MSBP. Padli dva najhlavnejšie traťové rekordy, takže riaditeľ pretekov Josef korvas mohol byť spokojný. A vyzeralo to tak, že spokojní boli aj ostatní účastníci behu. Ďalšie preteky sa konajú na Slovensku, konkrétne na Záhorí v Radošovciach, kde sa pobeží k tamojším vinohradom. Bežcov čaká opäť desať kilometrov v ťažkom kopcovitom teréne. Odmenou je však pekné prostredie. Berte to ako pozvánku, ak náhodou nebudete mať 27. augusta čo robiť.

VE VNOROVECH SE BĚHALO HODNĚ RYCHLE

14.08.2011 Zdeněk Smutný

Ukrajinský borec Shafar Vitali smetl lehce časem 29:23 loňského vítěze Maďara Láslo Totha /30:34/ i s jeho traťovým rekordem. Třetí doběhl další Ukrajinec Lukhimczuk Mykola /30:37/.