Velká Morava - pohled AC Malacky

11.04.2011 17:32

 

Mikulčice ovládlo Brno – naši hneď za ním

Malacky (9. 4. 2011, 20:00). Predstavte si, že vás v škole vyzvú, aby ste opísali Veľkú Moravu a vy opíšete podrobne trasu desaťkilometrového behu. Zrejme by ste neuspeli, hoci ste odpovedali správne. V pohraničnej obci Mikulčice, zopár kilometrov od Hodonína, sa už tradične koná bežecké podujatie so spomínaným evokujúcim názvom Veľká Morava.

Hlavná trať pre mužov meria desať kilometrov. Štartuje sa na námestí (hoci ťažko povedať, či dedina môže mať námestie) v tesnej blízkosti obecného úradu a základnej školy. Prvé tri kilometre sa odohrávajú v obci, pričom obyvatelia bežcov aktívne povzbudzujú. Po okruhu, ktorý bežcov vyvedie na samotný okraj Mikulčíc, sa štartové pole vracia späť k priestorom štartu, kde sa s divákmi na dlhší čas lúči. Trať totiž pokračuje z Mikulčíc naďalej asfaltkou, ktorá však nevedie do žiadne ďalšej obce, ale končí v blízkosti Archeologického ústavu Akadémie vied v Českej republike v Mikulčiciach (aspoň tak hovorí mapa). Tu je otočka (podľa propozícií má bežec za sebou už 6,3 kilometrov) a bežci potom bežia po ceste späť do Mikulčíc, kde finišujú na námestíčku hneď vedľa základnej školy. Cesta v smere k archeologickému ústavu nie je príliš frekventovaná (čo je pravdaže na dobro veci) občas vedie lesíkom, zväčša však poľom. Aké sú nástrahy tejto trate? Ťažko povedať – bežci sa musia pripraviť na občasné stúpanie, hoci len mierneho charakteru (žiadne Hlboké...). S tým, pravda súvisia, aj zbiehania. Najväčším nepriateľom bežcov sa v sobotu 9. apríla stal vietor, ale ten nedokážu, žiaľ, usporiadatelia ovplyvniť (to len komunisti vedeli „poručit větru a dešti“).

Do Mikulčíc sme išli opäť v hojnom počte. Najmä mladí atléti i „neatléti“ z Malaciek mali na programe štart v detských a dorasteneckých kategóriách. Ako sa im darilo ponechajme na Vladovi Handlovi, ktorý zorganizoval spoločný príchod mikrobusom a preteky všetkých kategórií sledoval i nakrúcal na kameru.

Z „dospelých“ štartoval Jakub Valachovič (AC Malacky), ktorý rozhodne nebol zdravotne fit. Pred štartom vravel, že očakáva čas okolo 35 minút a jeho hlavnou úlohou je pripísať si nejaké body do klasifikácie Moravsko-slovenského bežeckého pohára (MSBP). Žiadne naháňanie sa, kým nie je úplne vyzdravený. Jakub v Mikulčiciach štartoval len raz – pred troma rokmi a vtedy dosiahol mizerný čas vyše 36 minút. Aspoň pošramotené spomienky chcel malacký bežec vylepšiť.  Jano Matúš (Junior Holíč) mal za sebou vcelku náročný tréningový týždeň, ale pripravoval sa na dobrý čas (aspoň pod 34 minút, čo by bolo na úrovni jeho osobného rekordu – cca 33, 50 min). Julo Ožvold (AC Malacky), ktorý je síce podľa predpisov atletiky IAAF už veterán, ale v MSBP stále figuruje v hlavnej kategórii (veteráni začínajú od 40. roku života), avizoval pokus o osobný rekord (37:18 min z minuloročnej Malackej desiatky). Okrem mužov sa na štart postavila i Gabriela Janíková, ktorá však v kategórii žien nad 35 rokov (veteránok) mala solídnu konkurenciu. Ženy mali na rozdiel od mužov hlavnú kategóriu 5, 1 km. To neznamená, že ženy nemohli absolvovať desať kilometrov. Mohli - lenže ich výkony sa nezaratúvajú do klasifikácie MSBP a G. Janíková sa snaží opäť zabojovať o popredné priečky v súťaži. Takže logicky bežala hlavnú trať.

Štartérom resp. štartérkou podujatia sa už tradične stala v Mikulčiciach Dana Zátopková, vdova po legendárnom bežcovi, „Českej lokomotíve“ Emilovi Zátopkovi. Ona sama je pravda taktiež olympijská víťazka (história na to občas niekedy zabúda)v hode oštepom z Helsínk 1952 (hodila vtedy 50, 47 m). Dana Zátopková i bežecké pole, zhromaždené na štarte, však museli vyše desať minút čakať, kým mohli byť „vypustení“ na trať. Dôvody zdržania nepoznáme, ale príliš to na psychike, pravda, nepridalo.

Mužská konkurencia počítala najmä s bežcami z VSK Univerzita Brno. Potvrdilo sa, od štartu sa do čela dostalo trio bežcov z tohto oddielu – Martin Kučera, Lukáš Kučera a Jan Kohout. Sekundoval im ešte František Mahovský, ktorý síce nereprezentoval Univerzitu Brno, ale z Brna bol taktiež (MS Brno). S vedúcimi štyrmi pretekármi dokázali naši bežci (Matúš a Valachovič) držať krok približne kilometer. Ten zbiehali v svižnom tempe za 3:13 min. Valachovič i Matúš sa však čoskoro pustili vedúcej skupinky a pridali sa k dvojici (samozrejme z VSK Univerzita Brno) Rostislav Pukl a Petr Kotyza. Tempo mierne ochablo, no napriek tomu medzičas na tri kilometre bol pod 9:30 min. Jano Matúš v tejto chvíli poctivo ťahal vláčik ostatným trom bežcom. Valachovič, s vedomím, že dnes nebude bežať naplno, sa viezol so skupinkou. Vietor v týchto okamihoch bežcom pomáhal, fúkal totiž do chrbta. A už sa blížila otočka. Vedúca skupina brnianskych pretekárov mala približne 100-metrový náskok pred našimi. Ten sa však pre výbornú spoluprácu bežcov z jedného oddielu zvyšoval. Po obrate o 360 stupňov totiž bežcov „omráčil“ protivietor a bolo zrejmé, že posledné kilometre nebudú predstavovať žiadnu slasť. Jano Matúš poslušne udával tempo, Valachovič len s prestávkami vyšiel z pohodlného zákrytu ostatných bežcov. Ani dva kilometre pred cieľom tempo negradovalo, Matúš po dobehnutí do cieľa vravel, že v týchto chvíľach mal už toho plné zuby a cítil, že na finiš to zrejme nebude.

Posledný kilometer sa už stupňovalo tempo a Jano Matúš sa ozaj „nechytal“. Valachovič tak isto - ten vravel v cieli, že to ani neskúšal. „Keď budem zdravý, budem sa naháňať“ vravel po prebehnutí cieľom. Časy našich bežcov však napokon neboli najhoršie, hoci to žiadna sláva nebola. Matúš siedmy – 34:04 min, Valachovič ôsmy 34:09 min. Je čo zlepšovať a najmä slabšie výsledky by mali oboch bežcov motivovať do ďalších tréningov. Sklamaný musel byť Julo Ožvold. Ten v závere zjavne disponoval ešte silami, ale finiš chýbal. Julo prakticky celú trať absolvoval sám, najmä záverečná pasáž proti silnému vetru mu zrejme paradoxne vzala „vietor z plachiet“. Technicky však Julo bežal už lepšie, zapájal členky a nebyť slabého času 37:38 min, mohol by preteky hodnotiť kladne. Uvidíme – taktiež treba ešte natrénovať, hlavná sezóna sa neúprosne blíži. Gabika Janíková už pred štartom vravela, že nepôjde na sto percent. Už na druhý deň totiž mala v pláne bežať Národný beh Devín – Bratislava, v Mikulčiciach bojovala taktiež najmä o body. Vo svojej kategórii skončila šestnásta s časom 25:33 na 5, 1 km. Takže summa summarum – opäť perfektne pripravené preteky, pekné počasie, ale silný vietor a len priemerné výsledky našich bežcov. Hádam to už o týždeň vo Vacenoviciach (kros – 6 km) bude lepšie.

 -TK AC-