JAKUB VALACHOVIČ - víkendový král

Oba závody poznaly stejného vítěze. Jakub Valachovič vyhrál s přehledem v Holíči a i v Dolních Bojanovicích to byl v jeho podání spíše kvalitní trénink.

Máme za sebou 23 závodů a Valachovič vyhrál již 9 závodů !

V sobotu startovalo v Holíči 143 závodníků, v neděli v Dolních Bojanovicích dokonce 201 běžců.

Dvě vítězství o víkendu mají také Pavol Klimeš v kat. M-50 a Laďa Varmuža v kat. M-60.

****************************************************************************************************

 

V Holíči ôsme víťazstvo Valachoviča v Moravsko-slovenskom pohári

 

Malacky (18. 9. 2011, 0:00). Tak sme opäť zavítali na náš obľúbený Moravsko-slovenský pohár. V príjemnú septembrovú sobotu 17. 9. sa pohár presunul na slovenskú stranu, konkrétne do Holíča. Nenápadná odbočka z hlavnej cesty v centre mesta vás zavedie poza základnú školu ku krásnemu holíčskemu kaštieľu. Tu je základný tábor Veľkej ceny Holíča, 22. kola MSBP.

Z Malaciek vycestovala obligátna partia Jakub Valachovič a Gabika Janíková (AC Malacky), pridal sa niekdajší volejbalista-blokár Milan „Arnold“ Haba, prišli aj predstavitelia BK VP Malacky v čele s Vojtechom Plankom, ktorý však šetril sily na nočný beh Bratislavou a v Holíči sa pohyboval len s fotoaparátom dokumentujúc dianie.

Na historickom mieste

Rudolf Roučka, riaditeľ pretekov vedno s celým organizačným tímom pripravili vynikajúce preteky s očarujúcou atmosférou pred krásnym, hoci značne zanedbaným kaštieľom. Ten podľa webovej stránky skrz.sk najprv slúžil ako vodný strážny hrad, ale v polovici 18. storočia bol prestavaný na kaštieľ. Od polovice osemnásteho storočia už uplynula určitá doba a kaštieľ podľa toho vyzerá. My v Malackách máme taktiež pálfyovský kaštieľ a tiež to nie je žiadna sláva. Obe budovy sú v biednom stave, omietka opadaná, steny zatečené. Holíčanov navyše trápia problémy s múrom, ktorý je vystavaný na brehu vodnej priekopy a omína celú stavbu. Zrejme podložie múra sa pomaly ale isto zosúva a s ním aj hradba. Takýto neutešený pohľad víta tých, ktorí si pamiatku idú obzrieť na vlastné oči. Dúfajme, že samospráva Holíča sa bude snažiť túto vskutku nádhernú stavbu zveľadiť a múr zachrániť.

Slovenský súboj

Ale poďme k pretekom. Okolie kaštieľa je priam stvorené na bežecké podujatie a najmä deti tu predvádzali svoje umenie. Pekné počasie prilákalo i divákov, k atmosfére sa pridala hudba a dobrý hlásateľ. V hlavnej kategórii mužov patrili k favoritom slovenskí bežci. Okrem nášho Valachoviča sa tu stretli zástupcovia Skalice (Patrik Portášik, Ľubomír Rehuš), Myjavy (Pavol Michalčík, Ján Moravec, Viliam Dinžík) alebo domáci holíčsky pretekár Tomáš Palkovič. Malačania prišli na preteky neskoro, keďže Jakub Valachovič zabudol, kedy je odchod z Malaciek. Nedostatočná rozcvička však, ako sa ukázalo neskôr, našim neublížila.

Myjavský dorastenecký triumf

Gabika Janíková si vylepšila podľa vlastných slov o minútu svoj vlastný rekord na tejto trati, Milan Haba zabehol oficiálnych 8400 metrov za 36:39 min, čo ho isto potešilo. Osobný rekord Arnolda na 10 km je niečo okolo 45 min a tento čas by, pokiaľ by sa bežalo 10 km, isto vylepšil, aj keby to mal do cieľa zobrať cez vodnú priekopu holíčskeho kaštieľa. Ženy bežali 4,5 km – v hlavnej kategórii potvrdila stúpajúcu formu juniorka Kateřina Hofírková z klubu Olymp Brno, ktorá vyhrala časom 18:18 min. Medzi veteránkami len o sekundu pred Katkou Hofírkovou finišovala Marta Durnová z Veselí nad Moravou a stala sa víťazkou tohto behu. V mužskej kategórii sa od štartu do čela dostali favoriti. Skupinu tvorili Valachovič, Michalčík, Rehuš, Portášik a Moravec. S mužmi sa od začiatku „viezol“ i žiak z Borského Mikuláša Michal Kopúnek, ktorý však súťažil len na skrátenej dorasteneckej trati (oficiálne 2275 m). Ostré tempo však neudržal a musel v cieli prijať prehru od myjavského tria – bratov Moravcovcov (ich otec je Janko Moravec) a Radima Buchanca (toho trénuje Paľo Michalčík). Kategóriu dorastencov vyhral Buchanec pred dvojicou bratov časom 7:15 min a vravel, že sa mu bežalo vynikajúco. Bol to totálny myjavský zásah do čierneho.

Na otočke nič isté

Muži po tom, čo dva razy obkrúžili kaštieľ, zamierili z mesta von. V poliach cestu pretína železničné priecestie a organizátori sa vždy snažia vypočítať čas pretekov tak, aby náhodou bežcom neskrížil plány vlak. Ten aj tak chodí len zriedka, no všeličo sa stáva – napokon podobnú situáciu už zažili cyklisti na Tour de France. Všetko však prebehlo hladko, cesta po ktorej sa bežci hnali vpred bola minimálne frekventovaná (možno po nej ani autá nesmú jazdiť – na to sme sa nepýtali). Pole pretekárov v poradí, v akom sme ich vymenovali, sa držalo pohromade asi tri kilometre. Potom vedúci muž poradia Valachovič začal mierne zvyšovať tempo. „Chcel som bežať prvú polovicu trate s ostatnými. Večer ma ešte čaká nočný beh Bratislavou, kde však idem len pomôcť mojim tréningovým kolegom Jánovi Matúšovi a Julovi Ožvoldovi. V nedeľu sa chystám do Dolných Bojanovíc, kde pobežím 6 kilometrov pre zmenu s Jurajom Moravčíkom, ďalším členom našej bežeckej skupiny. A v stredu cestujem s Nitranom Jánom Döménym na preteky do Děčína, kde chceme v behu 3 kilometre prekážok skúsiť v závere sezóny zabehnúť čo najlepšie časy. Žiadna slasť, treba sa šetriť. V Holíči som pomýšľal na víťazstvo, ale bolo mi jedno, akým tempom sa k nemu dopracujem,“ priznal Valachovič. Po zvýšení tempa na treťom kilometri začali postupne odpadávať pretekári Spartaka Myjava – Ján Moravec sa držal vzadu a Pavol Michalčík taktiež nezachytil nástup malackého bežca. S Jakubom však bežali ako tiene Skaličania Portášik a Rehuš, ktorí sa vrátili z niekoľkodňového sústredenia v horách. V Skalici už myslia len na blížiaci sa Medzinárodný maratón mieru v Košiciach, kde napríklad Ľubo Rehuš v minulom roku dobehol na treťom mieste a keďže maratón v Košiciach je zároveň oficiálnym slovenským šampionátom tejto dištancie, získal aj bronzovú medailu. Holíčsku akciu Skaličania brali de facto ako kontrolu svojich síl a generálka ukázala, že s týmito chlapcami treba rátať.

Ťažko ale predsa

Na otočke sa Valachovič odpútal od oboch prenasledovateľov a pridával do kroku. Čoskoro bežal osamotene, Portášik si kontroloval druhú priečku a Rehuš bežal tretí. V závere však Valachovič tvrdol ako koreň a nervózne sa obzeral za Portášikom, ktorý viditeľne sťahoval náskok na malackého bežca. Blížilo sa finále behu – prebehnutie ponad vodnú priekopu kaštieľa a dobeh na nádvorie, kde bol cieľ. Valachovič so zaťatými zubami a zďaleka nie s takou ľahkosťou, ako v minulých pretekoch predsa len dobehol prvý, Portášik za ním zaostal o 15 sekúnd, Rehuš o 18 sekúnd. „Mal som dosť, chlapci sú na tom dobre, išli ako stroje. Alebo, a to je menej príjemná predstava, som to išiel ja pomaly. V duchu som sa prirodzene šetril, už myslím len na stredajšie preteky v Děčíne,“ vravel udýchaný Valachovič. On ale aj skalickí vytrvalci však avizovali i účasť na nedeľňajších pretekoch v Dolných Bojanoviciach. Štvrtý finišoval Pavol Michalčík zo Spartaka Myjava časom 28:32 min, Janko Moravec i Viliam Dinžík z rovnakého oddielu dobiehali za Michalčíkom. Moravec zároveň ukoristil cenu pre najlepšieho bežca nad 40 rokov.

V Bastione aj výškar Bubeník

Záverečné vyhlasovanie výsledkov sa uskutočnilo v letnom amfiteátri a oslavy pokračovali krásnym záverečným posedením v kaštieľnej reštaurácii Bastion. Pri tejto príležitosti ocenili predstavitelia mesta Holíč a klubu AK Junior svojho najúspešnejšieho pretekára v končiacej sa sezóne – výškara Matúša Bubeníka. Ten dosiahol nielen svoj najväčší úspech, ale zároveň bol aj najlepším Slovákom na júlových majstrovstvách Európy do 23 rokov v Ostrave. Dostal sa do finále, pokoril výšku 218 cm a obsadil ôsme miesto. V sezóne sa mu už podarilo preskočiť aj 220 cm. Skromný niekdajší basketbalový pivot tlieskal počas pretekov najlepším bežcom, teraz sám zožal zaslúžený potlesk. Ocenení boli aj žiaci Juniora Holíč. My v Malackách držíme našim holíčskym priateľom palce, aby aj oni pokračovali v dobrej práci s mládežou a spoločne sme posúvali slovenskú atletiku do vyšších poschodí na medzinárodnej scéne.

–TK AC–

Návrat k nočnému behu a Burčiakovej šestke

Hlavné fakty víkendu: Valachovičovo double (Holíč a Dolné Bojanovice) a vyše 23 pretekárskych km v nohách za víkend, Ožvoldov prepálený štart, Matúšova dvojnásobná anabáza, Moravčíkova rezignácia

 

Malacky (18. 9. 2011, 22:50). Naši bežci majú za sebou bohatý víkend. Dve kolá pretekov Moravsko-slovenského pohára (MSBP) a sobotňajší nočný beh Bratislavou (River Park Night Run). Náročnú úlohu mal najmä Jakub Valachovič, ktorý odbehal všetky tri podujatia. Dva behy si za víkend pripísal na konto Ján Matúš. Obzrieme sa za nedeľňajším 23. kolom MSBP v Dolných Bojanoviciach (18. 9.), kde sa konali preteky s lahodným názvom Burčákova šestka.

Ešte predtým sa však vráťme v skratke k sobotňajšiemu podujatiu v Bratislave. River Park Night Run sa koná už niekoľko rokov na nábreží Dunaja priamo v blízkosti rekreačnej a oddychovej zóny River Park. Symbolom tohto miesta sa stala istá nemenovaná stavba, pripomínajúcu loď, ktorá akoby smerovala do vĺn Dunaja. Tu sa stretlo opäť vyše dve a pol tisíca bežcov, aby len za prítomnosti umelého osvetlenia prebehli nočnou Bratislavou. Bežalo sa skrz električkový tunel, zbiehalo na Námestie SNP, pokračovalo k Šafárikovmu námestiu a cez most Apollo prebiehalo na petržalskú stranu. Späť do centra sa bežci dostali Novým mostom a prebehnutím Hlavného námestia sa vydávali k River Parku, kde bol aj cieľ.

Návrat k nočnému behu

Z nášho klubu štartovali všetci pretekári v drese webového portálu Beháme.sk. Jano Beňa avizoval svalové problémy v nohách a tak bežal len voľne. Podobne tak Jakub Valachovič, ktorý už doobeda vyhral 22. kolo pretekov MSBP v Holíči. Sobotňajší nočný beh plánoval pomáhať svojmu oddielovému kolegovi Julovi Ožvoldovi, ktorý chcel bežať na čas. Jano Matúš taktiež prekonáva všemožné choroby a zranenia a pred štartom nemal veľké oči. Z AC prišla bežať na dobré pocity i Sandra Štuková. Všetci za Beháme.sk. Ján Matúš si počínal z našich bežcov najlepšie, napriek jóbovským správam o jeho zdravotnom stave dokázal oficiálne 8800 m trať zabehnúť za 31:08 min a bol celkom spokojný. Desiatku by pravdepodobne zbehol pod 35 minút, čo nie je zlé vzhľadom na problémy, ktoré mu bránia viac trénovať. Jano finišoval na deviatom mieste. Julo Ožvold po štarte vybehol ako utrhnutý z reťaze. Jakub Valachovič, ktorý mu mal pomáhať bol šokovaný. „Julo bežal tempom možno tri a nejaké drobné na kilometer. Šialené. Musel som ho veľmi brzdiť a on aj tak nechcel spomaliť – vraj sa mu beží dobre. Po šiestich kilometroch chrčal ako kardiak pred kolapsom a sám musel cítiť, že tempo prepálil.“ Julo napokon dobiehal časom 33:21 min na 23. mieste, ale bojoval ako lev. Ak berieme do úvahy, že v závere už nestíhal ani tempo 4 min na kilometer, tridsaťsedem minút na desať kilometrov by Julo zrejme opäť neprelomil, hoci na to bezpochyby má. Len treba rozbiehať rozumnejšie. Valachovič v úlohe ťahača dobehol na 22. mieste o tri sekundy pred Ožvoldom. Jano Beňa si taktiež pohodlne dobehol do cieľa na 21. mieste, časom 33:05 min. Sandra Štuková si podľa vlastných slov preteky taktiež užívala, hoci do cieľa dobiehala s odretými pätami (zrejme nesadli tenisky a to sú vždy nepríjemné veci) na 22. mieste medzi ženami.

Burčákova šestka

No – tak sme sa zabavili v Bratislave. Summa sumárum sme si preteky užili (až na Jula Ožvolda a hádam Jána Matúša, ktorí bežali svižne). Jakub Valachovič oprávnene šetril sily, keďže už na druhý deň štartoval na Burčákovej šestke a práve to je nosná téma, ktorej sa chceme venovať. Spolu s ním sa na štart v drese AC Malacky postavil Juraj Moravčík. Náš bežec žije, pracuje a občas aj trénuje v Anglicku a Burčákovu šestku chcel využiť ako test svojich možností. Ján Matúš pôvodne svoju účasť v Bojanoviciach odopieral, no napokon sa predsa v areáli základnej školy objavil. Tak sme boli traja – poďme na to! Z okruhu favoritov bolo treba vyzdvihnúť Skaličana Ľubomíra Rehuša, ktorý obsadil bronzovú priečku v predchádzajúci deň v Holíči. Okrem neho nastúpil ďalší skalický vytrvalec, ktorý pred pár rokmi ešte kvalitne brúsil atletické dráhy – Miroslav Hlúpik. Konkurentom našich chlapcov bezpochyby bol i Rostislav Pukl, zástupca VSK Univerzita Brno a samozrejme Luděk Durďák z Rohatca. Medzi ženami nad 35 rokov sa postavila na štart z AC Gabika Janíková, ktorá mala opäť vo svojej kategórií silné súperky (Doubková, Durnová, Klimešová alebo Stoličná). Kateřina Doubková z AK Perná bola najväčšou favoritkou i v hlavnej ženskej kategórii. Potrápiť ju mala jedine jej konkurentka z veteránskej kategórie Marta Durnová, prípadne mladá Kateřina Hofírková. Hlavným favoritom medzi mužmi nad 40 rokov bol Petr Kadlec alebo Jiří Brožík.

Chudobný JUNDOR

Šestka naozaj veštila, že dnes sa bude behať šesť kilometrov. Tie organizátori rozdelili do dvoch kôl (tie mali čuduj sa svete tri kilometre...) po dedine. Okrem ostrého vetra mali bežcov potrápiť i kopčeky. Počasie však vyšlo, teplé krásne nedeľňajšie popoludnie bežcom svedčalo. Štartový výstrel poslal na trať dovedna 79 pretekárov. S mužmi i ženami bežali jeden okruh i zástupcovia kategórie JUNDOR (juniori a dorast). Tínedžerom sa behať príliš nechce – ani jedna dorastenka, jeden junior (Filip Sasínek, čas na 3 km 10:21 min), dve juniorky (víťazka Adriana Slaninová 3 km za 12:54 min) a štyria dorastenci (víťaz David Herka 10:22 min). Spočiatku sa do čela predralo duo Sasínek a Herka, no čoskoro ich najrýchlejší muži pohltili. V čelnej skupinke bežali všetci spomínaní favoriti.

Moravčík vzdal, Matúš sa vytrápil

Spočiatku prekypoval entuziazmom Ján Matúš, čo bolo pozitívne po sobotňajšom nočnom behu. V Dolných Bojanoviciach číha na bežcov jeden mimoriadne nepríjemný kopec, ktorý síce nie je dlhý, ale ostrý. Jano Matúš ho vybehol ako prvý, no ako sa ukázalo, bol to posledný zásadnejší moment jeho anabázy. Postupne sa totiž do čela dostala dvojica Valachovič, Pukl. Matúšovi dýchal na chrbát Juraj Moravčík, klubovú príslušnosť potvrdzovali Hlúpik a Rehuš, ktorí bežali spolu. Prvú polovicu trate zbiehal na prvej pozícii Malačan Jakub Valachovič, Rosťa Pukl už mierne zaostával a ako sa ukázalo, rozdiel medzi týmito dvomi bežcami mal už v druhom kole len narastať. Za Puklom bežalo vedno duo Hlúpik a Rehuš. Dvojička Matúš/Moravčík na treťom kilometri prestala existovať, frustrovaný Juraj Moravčík totiž cítil, že tempu nestíha a vzdal. Ani Matúš nebol vo svojej koži a v druhom kole sa cez neho presadil i Luděk Durďák.

Ďalšia výhra a traťový rekord

Valachovič v druhom kole kontroloval vedúcu pozíciu a vravel, že sa mu bežalo mimoriadne dobre. Dokonca omnoho lepšie, ako v Holíči. Podobné pocity priznal Ľubo Rehuš. Možno bežcov dopredu hnala ochutnávka burčiaku, ktorá mala nasledovať po slávnostnom vyhlasovaní. Rosťa Pukl, ktorého Pavel Bíla, riaditeľ MSBP omylom premenoval na Jukla, udržal druhú priečku (19:40 min). Tretí finišoval Rehuš, ktorý sa na túto priečku postavil druhýkrát v priebehu víkendu. Výborný výkon podal päťdesiatnik Pavol Klimeš z WIKY Kyjov, ktorý svoju kategóriu s prehľadom vyhral. Celkovo bol časom 20:57 min siedmy, len 14 sekúnd za naším Jánom Matúšom. Klobúk dole. Porazil i štyridsiatnikov Petra Kadleca, Jana Miškeříka i Jiřího Brožíka, ktorý v tomto poradí obsadili stupne v kategórii nad 40 rokov. Najrýchlejšou ženou i veteránkou sa stala Kateřina Doubková, ktorá šesť kilometrov prebehla v úctyhodnom čase 23:59 min. Z Malačanov pekný výkon podal Milan Haba (časom 26:14 min sa umiestnil na 10. mieste medzi štyridsiatnikmi). Gabika Janíková sa raz priznala, že neznáša štvrté miesta (napokon kto ich má rád???). Tak dnes dobehla štvrtá, aby jej nebolo smutno – dosiahla čas 29:33 min.

Keď Pavel Bíla hlásil do mikrofónu, že Jakub Valachovič utvoril nový traťový rekord, obecenstvo uznanlivo zatlieskalo. Potom si však všetci uvedomili, že organizátori pripravili úplne novú trať a tak všetci víťazi svojich disciplín vlastne utvorili traťové rekordy v jednotlivých disciplínach. Preteky sa konali v peknom prostredí základnej školy. Je tu veľká telocvičňa a miestny florbalový tím, ktorý pred pretekmi poctivo trénoval. Školský dvor okrem množstva zelene poskytuje hádzanárske ihrisko s podkladom natretým osviežujúcou belasou farbou (z diaľky pripomína bazén). Je tu aj atletický tartanový ovál (cca 200 m) s dvomi dráhami a na rovinke so štyrmi sto metrovými dráhami. After párty a pitie burčiaku sa konalo v hasičskej zbrojnici za zvuku ľudových hudobníkov. Navštívili sme aj miestnu vináreň, ochutnali moravské jedlá a dali si pivo. Skonštatovali sme, že v Dolných Bojanoviciach sa nám páči a na budúci rok prídeme radi opäť.

–TK AC–